zrodenie venuše

Pri premýšľaní o tom aký úvod napíšem k svojmu blogu som neprišla na nič prevratné, lebo ešte neviem o čom tu budem písať. asi čo ma napadne, veci mojom (blow)jobe a podobne, s ktorými sa pochopiteľne nechválim kamarátom ale rozmary typické ženskému pohlaviu ma nútia zdeliť ich aspoň anonymne iným anonymným dušiam hľadajúcim senzácie. takže čautesa, volám sa Venuša ale skráťme to na V alebo Vé. od osemnástky mám ďaleko, no do tridsiatky ešte ďalej. Už tretí rok prežívam, chľastám, krútim zadkom, šukám a robím paródiu na štúdium v bratislave. Chodím na jednu z miestnych električkových univerzitiek (Úh-Ká) a ak sa neupijem k smrti, v zmysle zochova style v tom budem pokračovať ešte pár rokov a potom asi skončim na úrade práce, alebo sa stanem herečkou.

v nedeľu sa nedelá

Nedeľa je /aspoň pre mňa/ príliš indiferentný deň na vykonávanie nejakej zmysluplnej činnosti. Po prežúrkovanom week-ende sa ráno može začať na obed či poobede, ale vždy máte len 2 možnosti.

1. Zobudíte sa na to že vám škvrka v bruchu a máte chuť zožrať všetko čo chladnička dá.

2. Točí sa vám svet, je vám grcno a celý deň do seba nedostanete ani hranolku.

U mňa to dnes bola možnosť 1 ale v chladničke nič ani holý úd. Obhrýzla som zosušený okrajček pizze (zo štvrtka), poškrabkal mi rozleptané žaludočné steny a zapila som ho pohárom bielej chlórovej vody z kohútika. Dospelosť je  o tom že keď nemáte čo jesť,nemáte prachy na skriptá, nemáte holé nič a život je tak všeobecne v sračkách, nepríde žiadna  mamička a otecko, ktorí by vám pofúkali modrinky. tí moji si šťastne žijú pod tatrami a sú pyšní na svoju dcérenku ktorá sa o seba vie postarať, lebo je usilovná a keď nie je v škole, poctivo chodí do práce v tej veľkej bratiSLAve.

Mám brutálnu chuť na rožok s maslom a keĎ toto dopíšem, pôjdem nakúpiť. skontrolovala som si stav účtu, ktorý bol priazdnivejší, ako som očakávala. môžem/musím zaplatiť nájomné na ďalší mesiac a prijať tuhú potravu. plus dnes by mala pribudnúť pekná suma od Turka, tak supeeer. 

keĎ som sa dnes po zobudení zbadala v zrkadle, uvedomila som si, že tieto trojdňové párty párty nie sú nič pre mňa. nemám ani 23 a teoreticky by som mala byť svieža ako rybička ale realita je taká, že po nich vyzerám ako zmog. vlasy sa mi prilepujú k pokožke hlavy a ak by som si hneď po zobudení neumyla hlavu, asi by som umrela od zhnusenia zo samej seba. dym a litre alkoholu, ktoré riedim vodou vždy, keď sa dostanem na wécko, čo bohužiaľ nie je často, robia z mojej pleti riečište rozšírených pórov a suchých šupiniek ktoré neodstráni ani estee lauder peeling. holt, sťažnosti sú sťažnosti, práca je práca.

točí sa mi hlava. k normálnemu jedlu sa počas seánsy s Turkom a jeho partiou takmer nedostanem. vždy sa podávajú odporné štipľavé mäsá z ktorých sa mi dá vracať, tak do seba tlačím aspoň sucháre. inak Turek nie je Turek, ale vyzerá tak, je malý a tučný, ale vyžaduje, aby som mala vždy dokonalé ploché brucho a úprimne, človeka pri pohľade naňho aj prejde chuť. 

včera, poslednú noc, mu v hlave skrslo, že by som mohla ísť aj s jeho zahraničným kolegom, ktorý tu u nás nikoho nemá, čo som pravdaže odmietla. po tom ako som sa narobila pri Turkovi som mala chuť akurát tak vyložiť si nohy na diván a tváriť sa ako tak normálne. nemohol sa spraviť skoro dve hodiny nech som robila čo som robila a na ďalšieho 50ročného impotenta som fakt nemala chuť, hoci mi sľuboval hory doly a dve stovky navyše.

takto vám poviem. keď si zvyknete na život na vysokej nohe, ťažko vám padne zmierniť svoju túžbu po kvalite. chcela by som sa z tejto petržalskej rite presťahovať niekam, kde sa nebudem od zastávky brodiť cez trávnik plný psích hovien. nič proti zvieratám, je to zodpovednosť majiteľov, ale proste keď si nové platformy z Desigualu namočím do hnedej, stúpne mi tlak do závratných hodnôt......krásky sú teraz v predsieni a neviem či ich mám dať do čistiarne, komunistickej opravovne obuvi, alebo sa poblivať pri ich vlastnoručnom čistení starou z(h)ubnou kefbou. potrebovala by som niekoho kto by mi spravoval financie, lebo žiť od výplaty k výplate sa nedá, najmä keĎ si tie eurá musíte tvrdo vysúložiť.

ehm

trochu to celé posralo. a prerástlo mi to cez hlavu.
 
čokoľvek.
 
ako chutí cépéčkársky študentský chlebík? najprv to začne tým, že nemáte financie na nájomné. pretože kvôli smiešne nízkemu prospechu vám nedali intrák a bývať v nejakom plesnivom pajzli sa vám vrcholne prieči. a pretože bratislava.
 
no a potom si uvedomíte, že kráčate po eurovee-i-y (?) a v ruke držíte pravú kabelku prada a na nete čekujete recenzie kaderníctiev, v ktorých predlžujú vlasy.
 
hej, veľký skok. premena z popolušky na vychcanú oplzlú žabu. 2ročné obdobie medzi tými dvoma míľnikmi je pre mňa bublinou. akoby to ani nebol môj život, ale nejaký ireálny seriál ktorý sledujem zvonka a občas sa na ňom smejem.

ani neviem prečo o tom píšem, možno si hladkám ego nahováraním si, aká som super, lebo môj život je vzrúšo v tom najlepšom i najhoršom zmysle. narozdiel od života tisícky slovenských diev ktoré si fotia outfity a raňajky. ha. ha. no offense. budem moc rada ak mi sem dáte link na vaše recenzie na mejkap a podobne. ja vám dám zas tip, aké je to byť sexuschopná po týždni šukania trikrát denne. a podobné vychytávky.

čiže ak to čítate, berte to ako ukážku toho, čo nemáte robiť. alebo tak nejak. asi sa tu budú vyskytovať nadávky, produkty a značky.